Koučing alebo terapia?

Koučing a terapia sú oba veľmi užitočné nástroje, ktoré vedia zlepšiť život ľudí. Na prvý pohľad možno vyzerajú podobne. Obe sú pomáhajúce profesie. Obe majú formu rozhovoru. Rozdiel je hlavne v tom, že majú iný cieľ.


Koučing je zameraný na tvorbu jasnej vízie a konkrétnych krokov k cieľu. Cieľom je spraviť situáciu jasnou a pomôcť klientovi vytvoriť konkrétny plán na riešenie jeho problému. Získaný plán je unikátny v tom, že bude odpovedať osobnosti a situácii klienta.

Nie vždy musí byť výstupom koučingu plán. Niekedy má obrovský prínos ,,iba” tá jasnosť a iný uhol pohľadu. 

 

Koučing slúži na vyriešenie otázky: ,,Čo chcem?”/,,Čo potrebujem?”. Je zameraný na prítomnosť a budúcnosť. Nezameriava sa na boľavú minulosť. 


Terapia sa skôr zameriava na vyriešenie ,,Čo mi je?”/,,Čo ma bolí?” Rieši hlavne psychopatológiu, emócie a minulosť s cieľom porozumieť prítomnosti. Na problémy sa pozerá hlbinne. Jej cieľ je uzdraviť človeka na emocionálnej úrovni a odstrániť traumy. Vyžaduje si podstatne hlbšiu znalosť ľudskej psychiky. 

Častokrát rieši depresie, úzkosť, poruchy príjmu potravy, užívanie drog, myšlienky na samovraždu,… 


Kouč nesmie vykonávať terapiu. Aj keby mal aj terapeutické vzdelanie, buď robí jedno alebo druhé. Ale ak si terapeut pomôže pri vhodnej situácii koučovacou otázkou, nič zlé sa nestane. Keď sa v uvoľnenej atmosfére opýtaš koučovaciu otázku aj kamaráta pri pive, nič si nevšimne, len sa zamyslí a možno to pivo bude ešte obohacujúcejšie. Mám s tým skúsenosti 🙂 


Kouč nemusí byť psychológ. Psychológovia, ktorí nastúpia na koučovací výcvik sa so zásadami koučingu boria rovnako ako ostatní. Ich hlavným problémom je častokrát radenie klientovi. Kouč sa musí absolútne vzdať túžby radiť a miešať sa do procesu vlastnej skúsenosti. Klientova individualita je pre kouča svätá a nedotknuteľná. 


Terapeut musí mať psychologické vzdelanie a terapeutickú prax, ktorá častokrát môže trvať ďalších 5 rokov. 

Poctivosť vzdelania je dôležitá v oboch prípadoch. Garantom kvality pri koučingu je ICF (International Coaching Federation). Koučing je bezpečná metóda. Ak ide kouč podľa zásad ICF nehrozí nijaké ,,poškodenie” klienta. Terapia ide hlbinne, a aby bola bezpečná vyžaduje si ďaleko hlbšiu znalosť ľudskej psychiky. 


Kouč nemusí byť odborník na klientovu oblasť. Práve to môže byť pre klienta užitočnejšie. Keď vysvetľuje svoju situáciu niekomu zvonku, sám získava lepší prehľad. 

Terapeut musí byť odborník na ľudskú dušu. 


Čo sa týka výsledkov, každý bude efektívnejší vo svojej oblasti. Terapeut pri liečení emócií a kouč pri dosahovaní zmien. 


Koučing má v spoločnosti dobré meno. Možno aj vďaka tomu, že sa vo veľkej miere používa v biznise a mnoho slávnych ľudí malo svojich koučov a odporúčali ich služby. Môžem tu spomenúť ako príklad tých najslávnejších ľudí biznisu a športu Jeff Bezos, Steve Jobs, Bill Gates, Serena Williams, Leonardo DiCaprio,…. 


Terapia sa však stále v našej spoločnosti spája s klišé, že na ňu ide iba niekto, kto to nemá v hlave v poriadku. (Kto má vlastne v hlave všetko v poriadku? 🙂 ) A tak radšej na ňu nikto nejde, lebo nechce byť v škatuľke ,,tí, ktorí to nemajú v hlave v poriadku”. 


A to je veľká škoda, lebo mnohým ľuďom by mohla terapia výrazne pomôcť. Vôbec tu nejde o to, že by neboli dosť múdri,… Ide o to, že problémy máme všetci. A hlavne v dnešnej dobe, keď žijeme častokrát neprirodzene, máme mnoho stresu, vyžadujú sa od nás veľké veci… 

Keď niekto nevidí, ide k očnému lekárovi. Keď niekoho bolí chrbát ide k fyzioterapeutovi,… Nehanbí sa za to, že tu potrebuje pomoc. My ľudia sme závislí od pomoci iných. 


Ľudí, ktorí chodia na terapiu a koučing mám ja v škatuľke ako tých, ktorí si vážia svoj život, sú zaň vďační a chcú sa posúvať ďalej. 


Hovorí sa, že každý psychológ má svojho psychológa a myslí sa tým, že psychológovia sú tak psychicky zničení z počúvania problémov iných, že sami potrebujú pomoc. 

Mnoho psychológov naozaj má svojho psychológa, no nie preto, že sú na dne, ale preto, lebo vidia prínos terapie a vedia, že je zbytočné zbytočne sa trápiť. 

Keď som trošku týmto spôsobom podpichol moju známu terapeutku, tá sa iba zasmiala a povedala: ,,Ja robím so samými motivovanými ľuďmi, ktorí chcú na sebe pracovať.” 


Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *