Koučing je pod drobnohľadom vedcov už dávno. Ja som z tých, ktorý dôveruje vedeckému skúmaniu a dôslednému overovaniu, a tak prinášam výsledky z pár výskumov o koučingu. Podľa nich má koučing najlepší vplyv na dosahovanie cieľov, zvýšenie vlastnej efektivity, zníženie miery stresu, úzkosti, depresie a zlepšenie celkovej pohody.
V časopise The journal of positive psychology bola zverejnená štúdia z University of Amsterdam. Viedol ju Tim Theeboom a spol. v roku 2013.
Skúmali ako koučing ovplyvňuje v organizáciách výkon/zručnosti, pohodu, zvládanie záťažových situácií, pracovný postoj a sebareguláciu/vlastnú zodpovednosť. Vysledkom štúdie bolo, že koučing má výrazne pozitívny vplyv na všetky spomínané oblasti.
V roku 1997 Taylor a spol. sledovali ako sa študenti vyrovnávajú so stresom na lekárskej fakulte. Porovnával šport a koučing. Koučing mal vyšší vplyv na pokles stresu. Šport však má taktiež výrazné a nespochybniteľné benefity pre ľudské zdravie a psychiku.
Bennet a spol., sledovali 111 ľudí, ktorí boli rozdelení do skupiny, ktorá bola koučovaná so zameraním na ich zdravie a do kontrolnej skupiny. Koučing je univerzálna metóda a možno ju použiť na každú problematiku, ktorá je v poli vlastnej zodpovednosti klienta, teda aj na zdravotný stav. Koučingom samozrejme nevieme docieliť ako sa zbaviť astmy, no vieme podporiť správanie, ktorým sa môže klient lepšie liečiť. Táto štúdia trvala 6 mesiacov. Výstupom bolo zistenie, že koučovaní mali menej zdravotných ťažkostí.
Ďalšia štúdia z 2005 vedená Gattellari a spol. sa zamerala na lekárov a ich podporu pri náročnej komunikácii s pacientom. Zamerali na sa komunikáciu rakoviny prostaty. Lekári boli rozdelení na koučovanú skupinu – mali 2 koučingové sedenia a mentoring a kontrolnú skupinu. Porovnanie výsledkov ukázalo, že koučovaná skupina lepšie zvládla náročnú komunikáciu s pacientom.
Gyllensen a spol. skúmali ako koučing ovplyvní mieru stresu a úzkosti u ľudí pracujúcich vo finančnom sektore – teda v skupine, ktorá má sedavé zamestnanie pod stresom. Koučovaná skupina zvládala stres a výzvy výrazne lepšie.
Brouwers a spol. skúmali 60 manažérov vládnych organizácií. Potvrdili, že koučing pomohol zlepšiť očakávané výsledky a osobnú efektivitu manažérov.
Green a spol. skúmali 56 dospelých ľudí. Potvrdili nárast pocitu šťastia a nádeje. Tieto zlepšené výsledky sa držali aj po 30 týždňoch.
Cavanaught v 2008 skúmal 45 dospelých 8 týždňov. Cieľom bolo zistiť, čo najlepšie pomôže dosahovať stanovené ciele. Porovnával klasické vzdelávanie s kombináciou koučingu a mindfulness (všímavý stav mysle). V druhej spomínanej skupine ešte skúšal, či má vplyv poradie koučingu a mindfulness techník. To však nemalo vplyv. Koučing a mindfulness malo pozitívny vplyv na dosahovanie cieľov.
Grant skúmal vplyv koučingu na 41 pracovníkov zo zdravotníctva. Vytvoril koučovanú skupinu a kontrolnú. Koučovaná skupina mala vyššiu odolnosť pri dosahovaní cieľov, vyššiu pohodu, menej stresu a lepšie sa vyrovnávali s organizačnými zmenami.